Na Slovensku je od vlani dostupná kniha Tomáša Jadlovského nazvaná Otec na úteku. Pražské vydavateľstvo Klika prejavilo značnú odvahu vypustiť do sveta rozprávanie muža hľadaného Interpolom, a to za tak hororových okolností, že sa čitateľ dlho zdráha knihe uveriť. Pre slovenských čitateľov je zaujímavé, že autor bol českým diplomatom, pracoval na Slovensku a k zlomovému momentu knihy došlo v Bratislave na moste Lanfranconi.
Tomáš Jadlovský, ktorého pred rokmi kvôli úteku so synom dôkladne preprali české médiá, aby zaryto mlčali, keď to isté urobila jeho španielska manželka, dnes žije v arménskom Jerevane. Je v EÚ stíhaný za únos svojho syna, a to španielskym súdom, ktorý ani nebol príslušný vo veci rozhodovať. Kniha je rozprávaním o kombinácii právnych kľučiek, ktoré použili justiční podvodníci hneď dvoch krajín na zvýhodnenie matky a kriminalizáciu otca, cestopisom o Arménsku a Náhornom Karabachu, ale aj psychologickou sondou do uvažovania rodiča, ktorý sa roky nemohol podieľať na výchove svojho dieťaťa a ešte k tomu reprezentoval štát, ktorý toto bezprávie na nich napáchal.
Na knihe musím oceniť autentickosť rozprávania vrátane mien a funkcií sudcov a sociálno-právnej ochrany detí v podaní českého Úradu pre medzinárodnú právnu ochranu detí a európskej komisárky pre spravodlivosť Věry Jourovej, ktorú inak z médií poznáme ako veľkú bojovníčku za spravodlivosť všade inde, len nie u seba doma v Česku. Potvrdzuje sa stará známa pravda, že feministky bojujú za údajnú rovnosť iba vtedy, ak im z toho plynú nejaké výhody.
Príbeh popisuje autorovo nepodarené manželstvo, dvojaký meter českých súdov a inštitúcií, novinársku prostitúciu, ktorá sa odohrala aj vo verejnoprávnej Českej televízii, a hlavne úplný nezáujem o ľudské práva českých občanov. Aj keď by sme na Slovensku mohli Otca na úteku brať len ako ukážku (ne)fungovania Českej republiky, autorov osud sa v mnohých ohľadoch podobá údelu slovenských otcov, ktorí majú svoje dieťa unesené matkou. Aj u nás je štátna rodová diskriminácia otcov systémovým javom. Aj u nás sme mali zarážajúce kauzy účelovej kriminalizácie nepohodlných otcov na základe krivých obvinení, ale prostitútky v médiách/politike/mimovládkach ich zamlčiavajú a zviditeľňujú len prípady, v ktorých môžu ako obeť vykresľovať matku – samozrejme vždy najsvätejšiu, nevinnú a milujúcu. Indoktrinovaným veriacim sústavne podsúvajú násilie (len) na ženách (hoci väčšina obetí násilia sú muži) a obraz muža – tyrana, čím obhajujú presadzovanie absurdných výsad/nadpráv pre ženy a prezumpcie viny pre mužov v praxi.
Kniha tak ponúka pohľad z druhej strany, vysvetľuje, čo podobným zúfalým krokom predchádza, a že opis „obetí a zločincov“ v médiách zďaleka nie je pravdivý.
Tomáš Jadlovský zažil ťažko uveriteľné dobrodružstvo na Kaukaze, keď si navzdory feministickej justícii uplatnil kus svojho práva byť so synom. Je zaujímavé a pre európsku pýchu zahanbujúce, ako sa k problémovému zatykaču vydaného na objednávku španielskej matky postavili jeho „vlastní“ Česi a aký postoj zaujali Arméni. Kniha má spád, číta sa rýchlo a môžete očakávať, že pohltí aj Vás.
Považujem za symbolické, že autorkou doslovu tejto protifeministickej knihy je žena, česká spisovateľka Věra Nosková, ktorá podobný osud ako dieťa zažila so svojim slovenským otcom a príbehy zničených rozvedených mužov popísala vo svojej tvorbe. Kniha tak má viac slovenských stôp a rozhodne ju možno slovenským čitateľom odporučiť. Kniha osloví milovníkov napínavých detektívok, záujemcov o príbehy napísané samotným životom, nešťastníkov, ktorí si prešli rozvodom aj cestovateľov. Knihu je možné zakúpiť u slovenských distribútorov a už ju má v ponuke viacero slovenských knižníc. Pokiaľ ju vo svojej knižnici nenájdete, navrhnite, aby ju zaobstarala. Nebudete ľutovať, pretože takú knihu ste ešte nečítali.
Celá debata | RSS tejto debaty