Štátna rodová diskriminácia otcov

Sudkyne senátu Krajského súdu v Bratislave v zložení JUDr. Nadežda Wallnerová, JUDr. Michaela Králová, JUDr. Ivana Jahnová, v rozpore s dôkazmi a vôľou maloletého chlapca sa nezdráhajú bezohľadným a hrubým spôsobom porušovať jeho práva, keď po 6 rokoch, čo nepretržite a z vlastnej vôle býva s otcom, hodlajú chlapca zverením do starostlivosti toxickej matke nútiť vo veku 12 rokov zmeniť svoj domov, rodinné usporiadanie, sociálne väzby, aktivity a vzdelávanie.

V odôvodnení rozsudku menované sudkyne uvádzajú preukázateľne lživé výroky či účelové fabulácie, ktoré z dokazovania nevyplynuli. Naopak, dôkazy, ktoré jasne preukazujú škodlivosť predmetného rozhodnutia pre maloleté dieťa ignorujú/zamlčiavajú.

Chlapec sústavne vyjadruje svoju vôľu bývať s otcom (pri 2 znaleckých dokazovaniach, 3 vypočutiach kolíznou opatrovníčkou, 3 vyšetreniach psychologičkou a 2 vypočutiach sudkyňou) ako aj obavu z odovzdania matke na základe nedôvery a strachu z matky, ktorá (okrem iného) uniesla jeho brata z predzáhradky domu otca, následne mu bránila v styku s otcom aj súrodencom, opakovanie volala pred dom otca policajné hliadky s cieľom vynútiť si odovzdanie maloletého, chlapca prenasledovala po uliciach, synovi sa vyhrážala a opakovane sa domáhala, aby súd zbavil otca rodičovských práv, určil mu styk s deťmi v rozsahu 2 x 2h mesačne len v jej prítomnosti, či zakázal mu so synom vycestovať.

V kontraste s konaním matky sa otec súdnou cestou najskôr dožadoval, aby matka plnila právoplatný rozsudok a pokračovala v striedavej starostlivosti o deti. Potom, ako sa toto ukázalo nerealistické, navrhoval otec zverenie syna do svojej starostlivosti s určením rozšíreného styku s matkou.

Aj napriek týmto skutočnostiam sa menované dámy z KS Bratislava nezdráhajú tvrdiť, že „zodpovednejším rodičom, ktorý dáva väčšiu záruku tomu, že bude naplnené rešpektovanie práva maloletých na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, poskytnutá im stabilita výchovného prostredia a rešpektované právo maloletých na udržovanie pravidelného osobného styku s druhým rodičom je matka.“ Tento výrok je zarážajúci o to viac, že matka sústavne odmieta plniť súdne rozhodnutia vo veci styku druhého syna s otcom a vykazuje príznaky duševných/osobnostných porúch priznané aj v lekárskej správe z kontrolného psychiatrického vyšetrenia.

Ďalší výrok z rozsudku je hoden zápisu do análov slovenského súdnictva: „Odvolací súd dospel k záveru, že z dlhodobého hľadiska je v záujme maloletého jeho zverenie matke, a to aj v prípade, ak z krátkodobého hľadiska môže mať maloletý s adaptáciou na novú úpravu problém. Tento je však za pomoci milujúcej matky a odborníka zvládnuteľný“. Tento citát dokazuje, že menované dámy sa ani neunúvajú predstierať nezaujatosť, objektivitu, či zdravý rozum a zrejme sa splietli pri výbere povolania, keď sa odmietajú riadiť dôkazmi a skutočnosťou ako sudkyne, ale ako veštkyne predpovedajú budúcnosť podľa svojich výmyslov a dogiem (napr. tej o nespochybniteľnosti najmilujúcejšej matky)!!!

Bezohľadné vynucovanie vôle toxickej matky vytrvalo presadzuje aj Mgr. Vladimíra Labudová (kolízny opatrovník, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), ktorá sa bezvýhradne stotožňuje s matkou, bez overenia si osvojuje jej často nepravdivé/nedôveryhodné tvrdenia a so svojimi kolegyňami sústavne poškodzuje otca, okrem iného aj vedome lživými výrokmi na súdoch či polícii. Hoci rozpor ich výrokov so skutočnosťou a z toho vyplývajúca zaujatosť bola opakovane preukázaná, sudkyne ju odmietajú z konania vylúčiť a nahradiť iným kolíznym opatrovníkom, čím prejavujú aj svoju vlastnú zaujatosť a porušujú právo maloletého na zastúpenie jeho záujmu v súdnom konaní.

Poručenská mafia má chápadlá aj na Úrade komisára pre deti, v mene ktorého PhDr. Katarína Janíková, PhD., v rozpore s povinnosťou chrániť práva maloletého chlapca, bezvýhradne podporuje ich hrubé porušovanie bez toho, aby sa vôbec pokúšala svoje stanoviská racionálne zdôvodniť.

Vplyv poručenskej mafie je zrejmý aj v Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, ktorej psychologička Mgr. Karolína Jamečná, s vedomím/súhlasom svojich nadriadených, kryje matkine preukázateľne lživé výroky v súdnych konaniach a sama zavádza súd nepravdivými výrokmi uvedenými v správe z výchovného opatrenia. Uvedené fakty však neprekvapujú, keďže túto organizácia založil a v súčasnosti jej „čestne“ predsedá úradujúci komisár pre deti a je platená z ÚPSVaR.

Ďalšia štátna inštitúcia, v ktorej zrejme pôsobí poručenská mafia je Okresná prokuratúra Bratislava IV, v mene ktorej JUDr. Alena Tomková bezvýhradne podporuje páchané bezprávie, čo odôvodňuje preukázateľne lživými výrokmi s cieľom uviesť do omylu aj Najvyšší súd SR.

S výnimkou jediného, všetky dôkazy vyprodukované v konaní svedčia o hrozbách, ktoré by pre maloletého chlapca predstavovalo jeho odňatie zo starostlivosti otca a odovzdanie matke, ako aj o vôli samotného chlapca bývať s otcom. Ten jediný „dôkaz“, o ktorý sa poručenská mafia opiera, je posudok skompromitovaného „znalca“ (Mgr. Martin Balko), ktorý bol spochybnený kontraposudkom Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii ako aj šetrením orgánu dohľadu (MS SR), ktorý „znalca“ uznal vinným zo spáchania správneho deliktu pri vypracovaní predmetného posudku. Menovaný „znalec“ je opakovane uznávaný vinným orgánom dohľadu z páchania deliktov pri výkone „znaleckej“ činnosti aj v iných kauzách a je zdiskreditovaný tiež podozrením z neoprávneného obohacovania (doteraz nevyšetreným).

Poručenská mafia posadnutá matriarchálnymi dogmami na súdoch a úradoch flagrantne a systematicky rodovo diskriminuje otcov, keď paušálne zveruje deti do výlučnej starostlivosti matkám (približne 80% rozsudkov) a to aj v prípadoch, kedy tieto vykazujú príznaky duševných/osobnostných porúch, deti zneužívajú ako nástroj na vydieranie/pomstu/príživníctvo, za týmto účelom sa nezdráhajú vlastným potomkom na objednávku nechať vyrábať účelové diagnózy s pomocou kolaborujúcich „odborníčok“,  či neutralizovať nepohodlných otcov pokusmi o ich účelovú kriminalizáciu na základe krivých obvinení, za ktoré im štát zaručuje beztrestnosť, keď majú to chránené pohlavie.

Takouto praxou štát toxické matky k zločinnému konaniu doslova motivuje. Zlo, ktoré dokážu s pomocou/ochranou štátu napáchať je zreteľne prejavené aj v týchto prípadoch:
Nevinného zavreli na 399 dní a beztrestne mu ukradli deti
Obvinenie
Bití pěstí, fackování, házení na zem… Matce vadil pláč, dcera oslepla a ochrnula
Karolínka Polcarová  – boj o život po útoku matky
Čekání na spravedlnost
Otec na útěku
Keď sa po 32 rokoch dozviete, že váš syn nie je váš syn
Štátna rodová diskriminácia otcov

Ďalším motivujúcim faktorom pre toxické matky je skutočnosť, že môžu počítať s podporou/ochranou súdov/úradov, aj keď odmietajú plniť ich rozhodnutia, čím štát podnecuje účelové vyvolávanie rodičovských sporov privilegovanými matkami.

Za daných okolností musí približne 40% chlapcov vyrastať bez otcov, ktorí však musia matkám platiť výživné aj keď svoje deti nesmú vychovávať. V tejto súvislosti je príznačné aj to, že približne v 70% prípadoch podávajú návrhy na rozvod ženy.

Za zásluhy o budovanie (ro)zvrátenej spoločnosti posielame dámam z poručenskej mafie hudobný pozdrav:

https://www.facebook.com/100006211651237/videos/1182606905977313/

Tak BELLE CIAO! 😘