Štátna rodová diskriminácia otcov

Sudkyne senátu Krajského súdu v Bratislave v zložení JUDr. Nadežda Wallnerová, JUDr. Michaela Králová, JUDr. Ivana Jahnová, rozhodujúc v rozpore s dôkazmi a vôľou maloletého chlapca sa nezdráhajú flagrantne a hrubo porušovať jeho práva, keď ho po 6 rokoch, čo súvisle a z vlastnej vôle býva s otcom, hodlajú zverením do starostlivosti toxickej matke nútiť vo veku 12 rokov zmeniť svoj domov, rodinné usporiadanie, sociálne väzby, voľnočasové aktivity a vzdelávanie.

V odôvodnení rozsudku menované sudkyne uvádzajú preukázateľne lživé výroky či účelové fabulácie, ktoré z dokazovania nevyplynuli. Naopak, dôkazy, ktoré jasne preukazujú škodlivosť predmetného rozhodnutia pre maloleté dieťa ignorujú/zamlčiavajú.

Chlapec sústavne vyjadruje svoju vôľu bývať s otcom (pri 2 znaleckých dokazovaniach, 3 vypočutiach úradníčkou sociálnoprávnej „ochrany“ detí, 3 vyšetreniach psychologičkou a 2 vypočutiach sudkyňou) ako aj obavu z odovzdania matke, ktorá (okrem iného) uniesla jeho brata z predzáhradky domu otca a znemožnila mu ďalší kontakt s otcom aj bratom, privolávala do jeho bydliska policajné hliadky s cieľom vynútiť si odovzdanie maloletého proti jeho vôli, tiež ho prenasledovala po uliciach, vyhrážala sa mu a opakovane sa domáhala, aby súd zbavil otca rodičovských práv, určil mu styk s deťmi v rozsahu 2 x 2h mesačne len v jej prítomnosti, či zakázal mu so synom vycestovať.

V kontraste s konaním matky sa otec súdnou cestou najskôr domáhal, aby matka plnila právoplatný rozsudok a pokračovala v striedavej starostlivosti o deti. Keď sa toto ukázalo ako nerealistické, navrhoval otec zverenie syna do svojej starostlivosti s určením rozšíreného styku s matkou.

Aj napriek týmto skutočnostiam sa menované dámy z KS Bratislava nezdráhajú tvrdiť, že „zodpovednejším rodičom, ktorý dáva väčšiu záruku tomu, že bude naplnené rešpektovanie práva maloletých na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, poskytnutá im stabilita výchovného prostredia a rešpektované právo maloletých na udržovanie pravidelného osobného styku s druhým rodičom je matka.“ Tento výrok je zarážajúci o to viac, že matka sústavne odmieta plniť súdne rozhodnutia, neumožňuje styk druhého syna s otcom a vykazuje príznaky duševných/osobnostných porúch priznané aj v lekárskej správe z kontrolného psychiatrického vyšetrenia matky.

Ďalší výrok z rozsudku je tiež hoden zápisu do análov slovenského súdnictva: „Odvolací súd dospel k záveru, že z dlhodobého hľadiska je v záujme maloletého jeho zverenie matke, a to aj v prípade, ak z krátkodobého hľadiska môže mať maloletý s adaptáciou na novú úpravu problém. Tento je však za pomoci milujúcej matky a odborníka zvládnuteľný“.
Uvedený citát dokazuje, že menované dámy sa neunúvajú ani predstierať súdnosť, objektivitu, či zdravý rozum a zrejme sa splietli pri výbere povolania, keď sa ako sudkyne odmietajú riadiť dôkazmi a skutočnosťou, ale sťa by veštkyne predpovedajú budúcnosť podľa svojich výmyslov a dogiem (napr. tej o nespochybniteľnosti najmilujúcejšej matky).

Bezohľadné vynucovanie vôle toxickej matky vytrvalo presadzuje najmä Mgr. Vladimíra Labudová (Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej „ochrany“ detí a sociálnej kurately), ktorá sa bezvýhradne stotožňuje s matkou, bez overenia si osvojuje jej nepravdivé/nedôveryhodné tvrdenia a spolu s kolegyňami sústavne poškodzuje otca, okrem iného aj vedome lživými výrokmi pred súdmi či políciou. Hoci nepravdivosť ich výrokov a vyplývajúca zaujatosť boli opakovane preukázané, sudkyne ju odmietajú z konania vylúčiť a nahradiť iným kolíznym opatrovníkom. Týmto sudkyne preukazujú aj svoju vlastnú zaujatosť a porušujú právo maloletého na zastúpenie jeho záujmu v súdnom konaní.

Poručenská mafia má chápadlá aj na Úrade komisára pre deti, v mene ktorého PhDr. Katarína Janíková, PhD., v rozpore s povinnosťou chrániť práva maloletého chlapca, bezvýhradne podporuje ich hrubé porušovanie bez toho, aby sa vôbec pokúšala svoje stanoviská racionálne zdôvodniť.

Vplyv poručenskej mafie je zrejmý aj v Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, ktorej psychologička Mgr. Karolína Jamečná, s vedomím/súhlasom svojich nadriadených, kryje matkine preukázateľne lživé výroky v súdnych konaniach a sama zavádza súd nepravdivými výrokmi. Uvedené skutočnosti však nie sú prekvapením, keďže táto organizácia je platená z ÚPSVaR a založil ju a v súčasnosti jej „čestne“ predsedá úradujúci komisár pre deti.

Ďalšia štátna inštitúcia, v ktorej zrejme pôsobí poručenská mafia je Okresná prokuratúra Bratislava IV, v mene ktorej JUDr. Alena Tomková bezvýhradne podporuje páchané bezprávie, čo odôvodňuje preukázateľne lživými výrokmi s cieľom uviesť do omylu aj Najvyšší súd SR.

S výnimkou jediného, všetky dôkazy vyprodukované v konaní svedčia o hrozbách, ktoré by pre maloletého chlapca predstavovalo jeho odňatie zo starostlivosti otca a odovzdanie matke, ako aj o vôli samotného chlapca bývať s otcom. Ten jediný „dôkaz“, na ktorý sa poručenská mafia odvoláva, je posudok skompromitovaného „znalca“ (Mgr. Martin Balko), ktorý bol spochybnený kontraposudkom Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii ako aj šetrením orgánu dohľadu (MS SR). Orgán dohľadu uznal „znalca“ vinným zo spáchania správneho deliktu pri vypracovaní predmetného posudku. Menovaný „znalec“ je opakovane uznávaný vinným orgánom dohľadu z páchania deliktov pri výkone „znaleckej“ činnosti aj v iných kauzách a je zdiskreditovaný tiež podozrením z neoprávneného obohacovania (ktoré však MS SR odmietlo vyšetriť).

Štátny poručenský aparát obsadený takmer samými ženami a posadnutý matriarchálnymi dogmami flagrantne systematicky rodovo diskriminuje otcov, keď paušálne zveruje deti do výlučnej starostlivosti matkám (približne 80% rozsudkov). Deje sa tak aj proti vôli detí a v prípadoch, kedy matky odmietajú plniť rozhodnutia súdov, vykazujú príznaky duševných/osobnostných porúch, deti celkom zjavne zneužívajú ako nástroj na vydieranie/pomstu/príživníctvo. Za týmto účelom sa toxické matky nezdráhajú zo života detí vymazávať nepohodlných otcov, či ich dokonca neutralizovať pokusmi o účelovú kriminalizáciu na základe krivých obvinení, za ktoré ich autorkám štát zaručuje beztrestnosť, keď majú to chránené pohlavie.

Takouto praxou štát toxické matky k zločinnému konaniu doslova motivuje. Zlo, ktoré dokážu s pričinením/ochranou od štátu beztrestne napáchať je zreteľné aj v týchto prípadoch:
Nevinného zavreli na 399 dní a beztrestne mu ukradli deti
Obvinenie
Bití pěstí, fackování, házení na zem… Matce vadil pláč, dcera oslepla a ochrnula
Karolínka Polcarová  – boj o život po útoku matky
Čekání na spravedlnost
Otec na útěku
Štátna rodová diskriminácia otcov

Ďalším motivujúcim faktorom pre toxické matky je skutočnosť, že môžu počítať s podporou/ochranou súdov/úradov, aj keď odmietajú plniť ich rozhodnutia, čím štát podnecuje účelové vyvolávanie rodičovských sporov privilegovanými matkami.

Za daných okolností musí približne 40% chlapcov vyrastať bez otcov, ktorí však musia matkám platiť príživné aj keď svoje deti nesmú vychovávať.

V týchto súvislostiach je príznačná aj skutočnosť, že približne v 70% prípadoch podávajú návrhy na rozvod ženy.

Za zásluhy o budovanie (ro)zvrátenej spoločnosti posielame dámam z poručenskej mafie hudobný pozdrav:

https://www.facebook.com/100006211651237/videos/1182606905977313/

Tak BELLE CIAO! 😘